Je to už nejaký ten rok, čo sa mi tá 488-stranová kráska roztápala v rukách, ale rozhodne som na ňu nezabudla. Ani len na jedinú stránku z tej knihy. John Irving je oveľa viac ako len chronickým detailistom v tých najodpornejších a najnudnejších témach, on už je pánom spisovateľom od ktorého si to nechám ľúbiť. Ešte teraz mi brní v hlave spojitosť šťavnatých jabĺk a starého sirotčinca. Je to hnus a je to i nepopísateľná krása. Priznávam, jeho autentické a podrobné kapitoly o potratoch a ovocinástve, zo mňa na čas urobili takmer expertku v danej problematike, ale to je Irving. Zamilovala som si jeho štýl, ktorý je hemingwayovsky sofistikovaný, kerouacovsky neotrelý a stále originálny a popisný len pre jedno jediné meno - John Irving. Plusy a mínusy? Plus je úžasná dynamika celej knížky, kvalitne rozpracované prostredie a spoločenská problematika, nad ktorou sa často žmúria oči. Knížka sa nedá považovať za výkrik kontroverznosti k akej sa autor uchýlil v knížke Svet podla Garpa, ale stále v sebe skrýva veľa. Má asi jediné mínus - po 488strane už žiadna nepríde. Takže smekám pred samotnou knihou a ďakujem za príjemný kultúrny zážitok.
6. okt 2011 o 12:34
(upravené 8. okt 2011 o 14:36)
Páči sa: 1x
Prečítané: 1 262x
John Irving - Zásady muštárne
Počujete štebot vtákov, smiech detí. Cez ulicu prešlo auto s hlučným motorom a narušilo tak robotníkov pri práci. Je totiž zber jabĺk, sezóna sa začala.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(16)
John Irving